Cesta


Dlhý nekonečný tmavý asfaltový pás a biela stredová čiara, ktorá nevie odpovedať na otázku byť či nebyť. Pochmúrne šedomodré nebo, sem tam kríže lemujúce obe strany čiary deliacej svet...
Ticho. Dokonalé.
Ani moje tmavomodré auto, šinúce sa krajinou, nevydáva žiaden zvuk. Len nekonečné hlboké ticho. Nikde sa nič nehýbe. Len ja.
VITAJ.
Obzerám sa. Nikde nikto. Začínam mať halucinácie.
VITAJ.
'Kde si?'
VŠADE A NIKDE...
' To je veľavravná odpoveď.'
Už je to so mnou naozaj zlé. To bude tým, že sedím tak dlho za volantom. Musím si spraviť prestávku. Ale nie tu. Až keď to tu budem mať za sebou.
KAM IDEŠ?
'Neviem. Nemám cieľ. Kam ma oči zavedú.' Jednoducho som sa zbalil, sadol do auta a vyrazil.
HĽADÁŠ KONIEC CESTY?
'Existuje? Zatiaľ to tak nevyzerá.' A už som na tejto ceste dosť dlho...
URČITE EXISTUJE KONIEC. TO PREDSA VIEŠ.
'Všetko musí raz skončiť.' Začínam mať divný pocit. Kríže popri ceste sú čoraz hustejšie.
V NEKONEČNE. JE LEN JEDEN KONIEC.
Nekonečné šedé ticho a rovná cesta. Vedľa mňa sa mihajú malé, veľké i obrovské kríže.
'Som sám.'
JA TIEŽ.
'U mňa sa to určite čoskoro zmení.' Spleť krížov. Drevené, železné, mramorové. Ošarpané, nové. Studené.
JA BUDEM NAVŽDY...
Nekonečno.
'Dúfam, že sa to rýchlo skončí. Čo je tam na konci?'
JA...

Lunatic

Všetky texty na tejto stránke sa považujú za duševné vlastníctvo ich autorov.